Sputnik a ja

4. októbra 1957 vypustil vtedajší Sovietsky zväz na obežnú dráhu Zeme prvú umelú družicu – Sputnik 1. Bolo to vtedy veľké haló a Rusi sa opäť dostali o krôčik vpred pred Amíkov. (moja mama ešte nebola na svete, takže mi to nevie opísať a oco si na to asi tiež nepamätá). Presne o dvadsaťtri rokov neskôr však moja mamina vypustila v Žiline na svet mňa. Síce to nikto okrem našej rodiny, doktora a sestričiek nijako zvlášť nepostrehol, ale bolo treba so mnou počítať. Včera bolo tomu 25 rokov, čo som tu a ja som si tak sám pre seba zrekapituloval, čo sa v mojom živote doteraz udialo. Jednoducho, čo je človek schopný (a neschopný) vykonať za 25 rokov. Tu je zoznam:-žil som v dvoch štátoch - ČSSR, ČSFR a v treťom žijem - Slovenská republika. Vlastne aj vo štvrtom – EÚ, ale to len tak napoly.-zažil som jednu revolúciu, ktorá nám zmenila život. Či k lepšiemu, to nech posúdi budúcnosť. Ja myslím, že áno.-prežil som jedného pápeža. Bol to skvelý človek. Myslím, že by som ho akceptoval aj keby som nebol katolík. Ten nový je...Taký nijaký.-úspešne som dokončil dve školy – základku a gympel, tretiu možno o necelé dva roky – žurnalistiku na KU v Ružomberku. Jednu som neskončil – angličtinu na „jazykovke“ v Žiline. Lebo som lajdák. A do jednej som nešiel – ĽŠU. Ušiel som tatkovi, keď ma tam chcel zapísať. Somarina. -pracoval som v dvoch rádiách – Frontinus a Fajn. Okrem toho pre jeden týždenník – Žilinské noviny a skoro všetky najväčšie slovenské denníky. Tak mi treba.-niekoľkokrát som bol voliť. Či správne, to si nie som istý. Ale zdvihol som riť a šiel. Nie ako iní. (Nie som iný)-dvakrát som mal zlomenú ruku, v obidvoch prípadoch pravú – lakeť a zápästie. Nič komplikované, ale občas to bolí.-prežil som operáciu pravého oka. Pomohla, ale len trochu...-mal som kiahne, mumps, brušný katar a niekoľko ďalších detských chorôb, všetky som ustál.-nebol som na vojne (a dúfam, že nikdy nepôjdem a žiadnu nezažijem). „Vďaka“ tomu oku som totiž dostal modrú knižku.-bol som v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Bulharsku a v Srbsku a Čiernej Hore. Najlepšie bolo v Prahe.-letel som lietadlom. Slovenskými aerolíniami. Bez problémov. Bratislava – Burgas.-kúpal som sa v mori. Je fakt slané.-videl som naživo zhruba 250 futbalových zápasov Žiliny a oslavy troch jej titulov. Posledná bola o ničom. -asi tristo ďalších zápasov v hokeji. Futbal ma bavil viac...-a okrem toho som videl....Ale to je nepodstatné.-zažil som oslavy titulu hokejových majstrov sveta. Jeden z najlepších večerov v mojom živote. Niečo v zmysle sex, drogy (alkohol), rock&roll (hokej). Poradie si domyslite. -mám tri sviatosti – krst, prijímanie a birmovku. Manželstvo zatiaľ nechystám – nie je s kým.-stihol som si obľúbiť niektoré seriály – Simpsonovci, South Park, Priatelia, Ženatý so záväzkami, Krok za krokom...Telenovely som nikdy nepozeral. Už tak mám dosť pokazené oči. -pracoval som v hypermarkete. Pre inú firmu. Dobrý flek. Tak na porazenie.-pracoval som pre neziskovú organizáciu. Greenpeace. Super flek. Tiež na porazenie.-dvakrát som prepadol. Z matiky. Na gympli. Našťastie len na polroku.-vyskúšal som mäkké drogy. Neodsudzujem ich.-od trinástich rokov fajčím. Bohužiaľ.-asi tisíckrát som chcel prestať fajčiť. Je to jednoduché. Presne ako to povedal Werich.-Videl som Metallicu, Santanu, Mobyho, Guano Apes, Stereo MCs, Bomfunk MCs, Fun Lovuin Criminals, Už Jsme Doma a ďalšie veľké aj menšie kapely, dobré aj hrozné. Na Chiki liki tu - A sa však nechytajú. Ich som videl asi 15-krát.-chodil som na tri športy – plávanie, basketbal, volejbal. Ani v jednom som to nedotiahol ďaleko. Toto leto som sa dokonca takmer utopil.-neviem sa korčuľovať ani snowboardovať. Nechýba mi to.A ešte by som takto mohol pokračovať niekoľko hodín. A spomínať a spomínať. Ale na to nie je čas, pretože aby bolo na čo spomínať, treba žiť. Tak žijem (zatiaľ).PS: Venované všetkým, ktorých mám...